piatok 29. februára 2008

Darovali my Salaam

Slubil som Vam v pondelok vecer ze napisem dasi clanok na druhy den, samozrejme sa my to nepodarilo. Ospravedlnujem sa. V utorok sme mali den vypnuty a boli sme trochen pozret po okoli, v stredu sme boli na safari, a vecer som mal vysoke horucky a preto som musel ist k doktorovi v stvrtok rano ci nemam Malariu, Malariu nemam, iba niaky silny zaludocny virus a tak dnes (v stvrtok) vecer Vam mozem trosku napisat o Dar Es Salaame. Do Dar Es Salam-u (od teraz iba Dar) sme dosli v pondelok (18.02.08) po obede a privitalo nas tropicke teplo, brutalne zapchy(na cestach) a neuveritelne vela ludi. Po prichode z dzungle to bol trosku sok, ale rychlo sme si zvykly. Byvanie bolo ako v 100 hviezdickovom hoteli (pre nas) V izbe sme mali postel, stolik, nefunguci televizor, ventilator a kupelnu ktoru som zdielal z niekolko tisicovou armadou mravcov. Aj v tejto kupelni bola v zemi iba diera, len trosku skultivovana. Ale stale my tu chybalo to posedenicko s novinami na zachode. Nasiel som ho iba niekolko minut nedaleko nasho byvania v nakupnom centre (nieco ako Avion ale tri krat mensie) ktore bolo mzungu(mzungu znamena beloch)bastou. Tam mali euro zachody, normal keramika, drevene sedatko a splachovacia rucka a konecne som nasiel miesto mojho stastia v Afrike. Bolo to taka Europa v Afrike, dalo sam tam nakupit uplne vsetko, ako v u nas. Nasli sme tam dokonca kino a pisali ze najvacsie platno vo vychodnej Afrike. Tak sme si vecer kupili listky ze predsa potrebujeme trosku relax. Pozreli sme si dobry film National Treasure(neviem ci sa to tak pise) a odychli sme si ako v Europe. Platno bolo asi tak velke ako v najmensej v Auparku. Vsetko by bolo nadmieru v pohodke keby sme sa neskor nedozvedeli ze kino je pre krestanou v Afrike zakazane. Nemam potuchy preco ale tak to proste je. Na dalsi den sme mali mat den vypnuty ale samoska niekdo sa o nas dozvedel ze sme v meste a isli sme na Lunch prayer meeting. Kazal som ja a Natasha tiez hovorila kratko. Nebolo tam vela ludi, takze pohoda. To stretnutie sa konalo v zbore ktory je hned vedla benzinovej pumpy ktoru vlastni jeden clen zboru. Kazda osoba ktora pracovala na pumpe mala na tricku napisane “Jesus love you.”, super sposob evanielizacie. V stredu sme mali ranajky na ktorych nam nas hostitel (Wilson-typek ktory bol zo zenou a s jednou dcerou s nami v dzungli) oznamil ze prva skola sa zrusila, aspon sme mohli mat dhlsie ranajky. Na druhu skolu sme dosli na cas, problem bol ze kym coordinator (nie Wilson ale typek meno Steve) nasiel kontaktnu osobu a my sme dosli do triedy tak nam ostavalo 15minut do konca hodiny. Najkrajsie bolo to ze moje ocakavania boli uplne ine ako realita. Cakal som ze dojdeme do triedy kde budu mozno aj krestania, mozno aj moslimovia a mozno aj ludia ktory neveria v nic, ale my sme dosli na nieco ako hodina nabozenstva na desiatu. Ludia spievali s plneho hrdla chvaly, modlili sa v jazykoch a tancovali. Takze dalsi Africky SOK! Po tejto skole sme mali mat volno ale naskytla sa prilezitost ist do inej skoly a tak sme isli. Potom sme mali volno az do vecera. Blizko nasho “hotela” bol market z domorodymi vecickami, kde sme chodili skoro kazde poobedie ked sme mali volno. V stvrtok sme mali dalsie dve skoly a bolo to iste ako v stredu, cize super. Ale predsa sme zazili nieco speci na armadnej statnej skole. Ked sme skoncili nasu “akciu” v triede. Tak pocujeme ako z vedlajsej triedy prichadza niaky vreskot. Tak som sa pytal co to je, a ony ze vyhanaju z niekoho demona. A Ja ze AHAAAAAA! A na svete bol dalsi dalsi Africky SOK! V piatok rano sme mali jednu skolu a potom sme sa isli pozriet na miestnu plaz lebo sme mali niekolko hodin volno pred dalsim Lunch prayer meetingom. Tam Natasha kazala a Barca hovorila svedectvo. V piatok vecer sme mali mat velku show na jednej univerzite ale setko sa niako zrusilo aj ked sme predsa nakoniec nieco niaku zahrali. Ja mozem povedat ze toto bol moj najtahsi den v Afrike. Nie preto ze sa to zrusilo ale preto lebo v ten vecer som mal skusku z vodcovstva. Boh bol skusajuci. Myslim ze som to zvladol ale bolo to velmi tazke. V sobotu na obed sme isli k nasmu hostitelovi (Wilson) jeho manzelka a tri dcery ktore sa volaju Beauty, Gift, Lightnes. Velmi dobre nas pohostili. V nedelu sme namiesto spolocenstva v uzavretej miestnoti mali spolocenstvo na nadhernej Africkej plazi. Bola tam Wilsonova rodina a cely nas team. Takto si predstavujem den “Siedmy”. Zahral som si z domorodcami futbal na plazi, poskakal som do velkych vln a pekne sa opalil. Vdaka Bohu za den odychovy. V pondelok rano sme vyrazili na cestu do Arushe ktora trvala 9 a pol hodiny. Barca s Izim zase sedeli za vodicom a tak Izrael vsetko pekne zvladol. Pomali tymito prispevkami z minulosti dobieham pritomnost a tak musim koncit lebo uz aj tak je to najake dlhe. Ale neda sa napisat kratsie, dalo by sa napisat iba dhlsie. Dakujeme ze citate tento blog a ze sa modlite.

2 komentáre:

starkyima povedal(a)...

Život na misii iste nie je prechádzka ružovým sadom. Skusenosti aké máte vy si nenadbudnem a nezožniem rokmi. Byť na takom mieste je niečo čo sa nezabúda. Ako Weiko raz hovoril, v každej časti misie kde bol nechal si kúsok svojho srdca. (A preto teraz bol na srdce operovaný asi 5x). Určite tam máte priateľov, tak ako aj Izrael. Ludí s ktorými trávite čas. Nech sú všetky ako hovorí Didi a Gabika na SLAVU BOZIU. AJA AJA HAI

gabika povedal(a)...

uuuzasne mam dost.uplne hltam kazdde vase slovo a som na vas naozaj hrda.ani vlastne neviem vyjadrit co prave prezivam ale je to naozaj velka radost z toho ako vas Pan vedie a pouziva si vas a ze vase zivoty su specialne a specialne vedene.
mam vas rada.