Janosik a Roman

Desat dovod preco mam rad Janosika:
1, Mal dlhe vlasy, siroke gamase, vesticku a velku pracku na opasku(co znamena ze bol stylovi)
2, Bohatym kradol, lebo chudobnym nebolo co...(pravy demokrat)
3, Mal vsetko na haku....
4, Nemal rad zeleninu, co sa mu koniec koncov stalo osudnym, lebo prave hrach bol ten co ho zradil("...take male zelene na com smykol Janosik...")
5, Mal rad smyklavky(vid film Janosik)
6, Sympatizoval s Indianmi(pouzival tomahawk v predlzenej forme)
7, Nikdy nepovedal nikdy (a keby aj povedal nikto mi to nedokaze)
8, Bol stvoreny na obraz Bozi(ako kazdy jeden z nas)
9, Zeni ho milovali a muzi obdivovali(ako mna)
10,Mal rad Haribo.(ako ja)

Nikdy neviete co Vas spaja kym nezistite co Vas spaja. A tak som venoval niekolko dlhych zimnych sekund studovaniu Janosikovho zivota aby som zistil to co ste si vy precitali.

A NEhlasujte do ankety, aby som vyhral od Barci cokoladku. Lebo sme sa stavili ze ak tam bude menej ako dvadsatpat hlasujucich tak ja vyhram cokoladku.

niečo

Lebo dnes nie je vcera

Chcem uz par dni nieco napisat, ale nejako sa mi nedari, vzdy ked nejaky clanok dopisem a precitam si ho zrazu sa mi vobec nepaci. (ten clanok!) Neviem co sa so mnou deje, asi som v prechode z jedneho rocneho obdobia do druheho. Inak si to neviem vysvetlit. Dnes som sa rozhodol ze ten clanok co napisem aj zverejnim, takze sa vopred ospravedlnujem vsetkym ktori clanok nejakym sposobom nepochopia.
Dnes je utorok a zajtra bude streda. Pre tych ktori su dezorientovani.
Pre tych ostatnych mam jednu otazku: preco nepisete komenty na nas blog?
Podla mna na to mozete mat niekolko dovodov:
Jeden z nich moze byt ten ze sa hambite, (nehambite sa aj my sa hambime, takze sa nehambime navzajom a bude dobre) iny dovod moze byt ze nas nepoznate (v pohode ani my Vas nepozname takze napiste a spozname sa), dalsi dovod moze byt ze nemate dovod pisat (ani my nemame nejaky speci dovod ale piseme sem na blog aby ste vy mali dovod pisat takze si nejaky dovod laskavo najdite) a dalsi dovod moze byt, ze sa Vam nechce pisat (ani nam sa nechce pisat ale piseme lebo keby sme nepisali, pisali by ste vy nam preco sa nam nechce pisat) Paradoxom zostava ze keby sme my nechceli pisat vy by ste nam pisali preco nepiseme a teraz ked piseme musime sa my vas pytat preco sa Vam nechce pisat.
Idem lebo ma rozbolela hlava.
Napiste a necakajte, lebo vas niekto odpise.

cookiesky

Chýbalo nám ešte zaplatiť 5.500DKK. Na účte sme mali peniaze tak na polovicu. Dohodli sme sa s učiteľmi, nakúpili sme suroviny a v školskej kuchyni sme napiekli cookiesky. „Po obede a v čase coffee-break budeme predávať cookies lebo ešte potrebujeme na misiu do Tanzánie. Máte dva dôvody prečo ich chcete kúpiť. Po prvé, lebo chcete ochutnať veľmi chutné, sladké, požehnané cookiesky pečené s láskou a po druhé, lebo nás chcete podporiť.“ A aká je cena, ozvalo sa od spolužiakov, konkrétne od Alexa. „Jeden za 30, dva za 40 a tri za 50.“ Začali sme predávať. Spolužiaci sa hrnuli k stolu ako deti na očkovanie.. Teda zopár „nevedomých“ prišlo. Nejak tak sme to aj čakali, Jesper nás totiž upozornil, že ľudia v Dánsku nebudú mať po Vianociach peniaze. No boli sme vytrvalí v čakaní a nejedení tých malých ratolestí rozvoniavajúcich pred nami a ani neviem ako, ale ešte pred večerou sme mali v rukách dosť veľa peňazí. Dostali sme aj peňažné dary. Jeden náš spolužiak (prekvapivo taký, čo prišiel na školu až od Nového roku.. čiže sa poznáme už asi aj 10 dní) prišiel a dal nám obálku s tým, že Boh mu už týždeň pripomína, že nám má dať a tak to robí teraz. Že jeho Boh požehnal finančne a preto aj on má dať nám. Dokopy sme teda dostali (alebo si zarobili) vysoko nad naše očakávania. Boh nás vždy prekvapí svojou milosťou. Modlili sme sa, aby sme dostali aj na vreckové a tak sa aj stalo, teda za tento deň presne 5000DKK. Čiže total - brutal.

Keďže sme zo 180 cookieskov predali niečo cez polovicu, tak dnes sa ešte predávalo, so zľavou a výťažok išiel pre našich dvoch spolužiakov, ktorí potrebujú na školné.

Dnes sme boli očkovaní. Tri vpichy. Izrael len jeden, tie dva už mal.

Stále ešte nemôžeme uveriť tomu, že naozaj ideme. Postupne pracujeme na programe, pripravujeme drámy, piesne, kázne......a začíname sa učiť swahilsky... Habari! - Nzuri!

Izrael:

lego

futbal

rande

torteliny

nové - klavir

Tanzania

Takze o co tu vlastne ide? A co budeme v Tanzani robit?
Takze odlietame z Danska 04.februara niekedy okolo siedmej rano, prestupujeme v Brusseli a odtial do letime ponad stredozemne more rovno do Nairobi v Keni co jest vychodna Afrika. Do Nairobi v Keni by sme mali priletiet o deviatej vecer miestneho casu ktory je +2hodini od toho Slovenskeho. Prvu noc by sme mali prespat v Nairobi lebo cesta do mesta kde budeme travit najviac casu bude trvat asi 5 hodin autobusom. A bolo by to velmi vycerpavajuce a nebezpecne cestovat v noci. Mesto v ktore bude nasim domovom pre dalsi mesiac sa vola Arusha. Mesto je branou do Safari parkou. Najznamejsi ktory je na zapad od mesta sa vola Serengeti. Na vychod od mesta sa tyci snad najznamejsia hora Afriky Kilimandzaro. Caka nas mesiac cestovania a robenia evanielizaci v malych dedinkach po celej Tanzanii, na par dni pojdeme aj do hlavneho mesta ktore je na pobrezi Indickeho oceana mesto sa vola Dar Es Salaam, tak dufam ze tam budu mat niaku dobru salamu. V tomto meste by sme mali robit hlavne evanielizacie na skolach. Program je uplne namackany, a kazdy den budeme plne vytazeni. Takze sa velmi tesime, a dufame ze bude Boh skrze nas pracovat na ludoch. dalsie informacie prinesieme ked ich budeme vediet....
tu je mapa Tanzanie:

Ked sa sen stava skutocnostou alebo Tanzania

Keď sme sa dozvedeli o možnosti ísť na misiu, ktorá je súčasťou nášho predmetu, ktorý tu máme v Dánsku, modlili sme sa a zatúžili sme ísť do Tanzánie. Roman povedal, že pre toto sme na tejto škole, že toto nás zmení, že toto je ten hlavný dôvod. Roman sa rozhodol predať kongá, dokonca sa nám ich aj podarilo doniesť do Dánska. Ale čas ubiehal a my sme nemali žiadne peniaze. Stále som verila, ale nevyzeralo to nádejne. Prišiel čas, keď sme mali zaplatiť a ešte stále sme nemali ani korunu. No povedali sme, že určite ideme a tak nám objednali letenky. Prvý veľký krok viery bol za nami.
Pred Vianocami sme spravili brainstorming "ako za tri týždne zarobiť 20.000 dánskych korún". Z toho my sme potrebovali 12.500 DKK. Keď sme prišli na Slovensko, hneď sme sa dohodli s Pašom a po nedeľnom zhromaždení sme predávali perníčky, ktoré sme sami napiekli. Mali sme ich cez 80 a verili sme, že sa Pán postará a tak aspoň 5.000 Sk by sme mohli dostať. No stalo sa niečo vysoko nad naše očakávania a dostali sme niečo cez 20.000 Sk. O dva dni neskôr, po Vianociach nám ešte další ľudia dali peniaze a spolu s tým čo nám dali rodičia sme mali ďalších 20.000 Sk. Teraz už máme neuveriteľných 80% korún, ktoré potrebujeme na tú misiu.
Bolo velmi povzbudzujuce vidiet ludi z nasho domovskeho zboru ako davaju peniaze na misiu v tomto predvianocnom case. Dakujeme vsetkym ktory sa za nas modlia a tym ktory nam prispeli na tuto misijnu cestu. Za tento zazrak dakujeme Bohu.
Ešte nakoniec by som rada dodala, že aj toto je vlastne svedectvo o tom, že princíp sejby a žatvy (Biblia, List Galatským 6:7) myslí Boh vážne. V čase, keď sme ešte nemali ani šajnu akým spôsobom nás Boh zaopatrí, mal klub Azusa finančné problémy. Rozhodli sme sa im dať naše posledné peniaze a vlastne to jediné čo sme mali v zálohe na misiu. Roman povedal, že Božia banka má najlepší úrok. My sme dali 1000 a teraz máme 10.000.

z domu domou

Po dvoch tyzdnoch sme z domu dosli domou. Cesta bola z domu domou docela dobra, Izrael tu cestu z domu domou prezil a my tym padom tiez. Nic specialne nas neprekvapilo na ceste z domu domou. A ked sme dosli z domu domou, zo vsetkymi sme sa privitali a skola zacala. Ja som ochorel hned ako sme prisli z domu domou. Ja som Roman, nieje to Barca lebo ona by to napisala inak, a Izrael to tiez nieje lebo on to nieje. Takze teraz sme doma a tesime sa na cestu z domu domou, ale teraz sa musime pripravovat na nasu misijnu cestu do Tanzanie. O tom viac v dalsom blogu.