streda 28. novembra 2007

Doma je doma

Cesta autobusom, ktorá trvala cez 20 hodín, ubehla nečakane rýchlo. Z "Maje" sme vyštartovali 16.11. okolo šiestej večer a okolo osmej sa pustil film. Z čoho som asi len ja nemala radosť. Izi sa zobudil pol hodinu po začatí filmu a tak sme mali o zábavu postarané.
V sobotu poobede sme dorazili do Bratislavy. My sme sa tešili, že sme s rodičmi a kamarátmi a naši drahí spolužiaci sa tešili lacnej Coca Cole. V nedeľu poobede sme ich previedli našim krásnym centrom.



A v pondelok večer konečne začalo to, prečo sme vlastne prišli. Na EXITe sme krátko predstavili náš program a potom mal slovo náš učiteľ Jakob. Nakoniec mal prorocké slovo pre zopár ľudí.

Takto sme tancovali na Timberlanda..

A takto Roman hral v scénke..

A takto sa za nás modlil náš riaditeľ Kent. Je úžasné ako to, čo sme vedeli len my, hovoril nahlas akokeby to bolo všetkým jasné. Boh nám pekne potvrdzoval svoje plány.


Na utorok až štvrtok sme sa rozdelili na dve skupiny. My sme robili program na školách a internáte v Nitre. A druhá skupina šla do Zvolena a Lučenca. Decká boli z Dánov dosť namäkko. Celá šou bola na tému "nová rovnováha" a verím, že decká majú o čom premýšľať.

V piatok na obed sme vyrazili domov. Tentokrát sme si to poriadne užili. Roman dva krát vracal, v Nemecku sme sa zdržali skoro tri hodiny v kolóne a nakoniec sme dorazili domov po 26 hodinách. Ale prežili sme to opäť nad očakávania. Teda Izi.

A takto si doma Izinko kreslí..



štvrtok 15. novembra 2007

Pre nás je už koniec týždňa

Od pondelka sme sa nezastavili. Učili sme sa robiť výkladovú kázeň. A dnes sme ja aj Roman kázali. A tak je pre nás už koniec školského pracovného týždňa. Zajtra máme generálku šou a potom sa balíme a o šiestej odchádzame na Slovensko. Tešíme sa ako malé deti, i keď Izrael ešte nevie načo sa to vlastne tešíme.

Toto bol jednoznačne náš najťažší týždeň tu. Chodili sme spať neskoro po polnoci a včera sa na hodinu od jednej do druhej ku nám pridal aj Ízi. No, vďaka Bohu, vyzerá, že to najťažším týždňom aj ostane. Včera sme sa rozprávali s Leifom o nás a škole, že ako to tu zvládame. Vyliali sme mu všetko, čo sme mali na srdci a potom sme hľadali riešenie, ako by nám to tu vedeli uľahčiť. Zatiaľ sme sa dohodli na jednej veci a to, že odteraz bude esajmenty odovzdávať len Roman, ja nemusím.

Až na neuveriteľnú únavu a vyčerpanie sa cítim ľahučko. Ešte ráno som dokončovala PP na kázeň a triasol sa mi žalúdok pri pomyslení ako tam budem pred všetkými stáť a namiesto spontánneho prejavu budem koktavo čítať odslova doslova svoje poznámky. Izi zaspal o štvrť na desať a o pól desiatej začala hodina.
Ako prvý bol v poradí Roman a kázal o príbehu, kde bola žena pristihnutá pri cudzoložstve. Tiež ráno trošku stresoval a písal si na ruku ťaháky. No zvládol to excelentne. Náš riaditeľ Kent, milosrdný no prísny muž, vychválil jeho spontánny prednes, a dodal, že Roman môže kázať v angličtine aj keď ju dobre neovláda. Spolužiakov si získal od prvého momentu a ich pozornosť si držal až do konca. Mne hovoril, že má toho tak na 5 minút, ale ťahal dve minúty dlhšie ako mal. Ak si chcete pozrieť ilustráciu príbehu, ktorú použil po prečítaní Biblického textu (ináč tu ma veľmi pozitívne prekvapil svojou výslovnosťou), tak klikni sem.
Ja som šla hneď po Romanovi. Spolužiaci mi svojou milou pozornosťou pomohli zhodiť všetku trému. Napriek mojím siahodlhým poznámkam som dokázala za 19 minút. Malo to byť na 15 minút, ale nebola som najhoršia, jedna spolužiačka kázala 23 minút. Veľmi som sa prekvapila sama sebou. A pravdepodobne som prekvapila aj Kenta, ktorý bol z mojej kázne veľmi nadšený. Spolužiakom sa to veľmi páčilo a Lujza (toto je jej druhá Biblická) mi povedala, že o výzbroji Božej počula už mnoho kázní, ale táto jej dala opäť niečo nové. Ja som čerpala z jednej fantastickej webovej stránky, tak sa budem chváliť ňou.

nedeľa 11. novembra 2007

vcera bol den a dnes je tiez

Takze sobota bola zaujimava, turnaj som nevyhral (este nie som pripraveny) ale pracuje sa na tom. Postupil som zo skupiny ale hned vo stvrtfinale som narazil na neskorsieho vitaza celeho turnaja, takze som vypadol. Pohoda....citil som velky stres a jednoznacne sa este potrebujem zlepsovat. Vecer sa ma spytal jeden chlapec ci si nechcem ist zahrat futbal do telocvicne, malo to len jeden hacik zacinalo to o dvanastej v noci. Ale ukazalo sa moje fundamentalisticky-futbalove pozadie a samozrejme ze som isiel. Bolo dobre.....vyhral som obidva zapasy. Tu hraju futbal s takymi cudnymi pravidlami. Styria proti styrom, hra sa na hadzanarske brany ale nemoze sa chytat rukami, a tym padom je brankar hocikto. Posledny vracajuci utocnik musi ostat na protihracskej strane, nemoze sa vratit do obrany. Cize mne to skor pripomina basketbal, lebo co utok to gol, ale o to viac sa bavia s loptou a maju s nou docela dobre rozhovory. Ukazal som to na co oni neboli pripraveny a to co som sa naucil na nasich utornajsich futbalovych mitingoch. Futbalovu huzevnatost.....to im tu chyba....takze uz sa kazdy utok nasich protihracov nekoncil golom. Bola to sranda skoncili sme o tristvrte na dve. Do postele som zalahol o druhej a Izrael sa o stvrtej zobudil a chcel sa hrat, Barca stravila noc na zachode. Rano vstala s Izraelom zase Barca ale ja som pripravoval ranajky a hned po ranajkach som isiel zbierat peniaze po domoch pre jednu organizaciu ktora pomaha utecencom v Afrike, bol som aj s Izraelom, ale on to cele prespal, Barca bola doma a tiez to cele prespala. Potom bol obed a potom som toho ja dost prespal. A teraz tu sedime a ideme pracovat na esajmentoch. Izrael ma nadchu, Barcu stale pobolieva brucho a ja sa tiez necitm najlepsie. Ale Boh je nad tym.
PS: Futbal na vecne casy.

sobota 10. novembra 2007

Vcera bol piatok

Vcera bol piatok. Tazko opisat naladu vcera vecer, po skole vsetci vedeli, ze je vikend, ale vsetci vedeli ze mame toho tolko do skoly, ze to moc oddychovy vikend nebude. Vsetci boli na izbach alebo sa poflakovali po skole... bolo ticho ako pred burkou. A do toho vsetkeho si Izrael vyklbil ruku. Najprv sme mysleli ze ho bolia zuby lebo iba tak s nicoho nic plakal.......nakoniec sa ho Barce podarilo uspat. Ked sa pred vecerou zobudil, vsimol som si, ze jednou rukou vobec nehybe a ked sme sa jej dotkli, tak plakal...uha povedali sme si ze musime ist do nemocnice....
Eva (Markusova mamicka) zavolala do nemocnice, a jej manzel Thomas tam isiel s nami. Dost sme sa bali.....ale pomodlili sme sa a dali sme Izraela do Bozich ruk. Ked sme dosli do nemocnice tak som zistil ze vsetky doklady ohladne poistenia a pasy som zabudol doma.......ale lekar sme prehovorili aby nam ho prezrel zadarmo.... lekar si ho pozrel a tridsat sekund Izraelovi vykrucal ruku a stiskal....Izrael plakal.....ale potom ked skoncil tak Izi vyzeral spokojnejsie....a ked sme sa vratili domov tak zacal do tej rucicky chytat rozne predmety a uplne zabudol ze ho to boli a lozil a santil sa po posteli..... od vtedy ho to neboli.....dnes uz funguje uuuplne naplno......vdaka Bohu. Boh je najlepsi lekar.....

...a teraz idem, lebo mame turnaj v stolnom futbale...ked som sem dosiel tak som bol uuuplne najhorsi este aj dievcata nado mnou vyhravali, ale rastiem aj v tomto stolnom sporte a tak teraz uz viem potrapit aj najlepsich....
uvidime ako dopadne turnaj......a ako si pripravim vykladovu kazen na 15 minut do stredy...a do piatku napisem book report na 1000 slov.......a ako sa stihnem zbalit na cestu domov......:)

streda 7. novembra 2007

Iba tak...

toto je mlaka plna vody.......moze byt mlaka bez vody? to neviem a ani ma to vobec netrapi......
tato prva veta vystihuje moje posledne tyzdne na bilbickej skole v dansku. Vela ludi(aj ked viem ze vela ludi tento blog necita ale mam na haku) teraz hlada ten skryty vyznam v tej vete.....a ja sa takisto musim na chvilu zamysliet aky to vlastne ma vyznam........pockat......uz neviem..........uz ked to skoro mam vzdy mi to ujde(akoze ta myslienka) naviem ako ju chytim.....asi budem musiet pouzit Izraelovu sietku na ryby.
Nikdy som nechytal myslienku....neviete ako sa to robi? Lebo ja ked neviem ako sa nieco robi......tak to nerobim...ale toto musim nejako dokoncit.....tak koncim.
Odkaz mojim priatelom: "Zlato vzdy a striebro ibe ked niesu love"

utorok 6. novembra 2007

La Musika

Hlásenie z malého mestečka menom Mariager. Žije sa tu rýchlo, božia milosť nás nadnáša a tak sa máme dobre. Po týždňovom meškaní sme dnes konečne vytlačili prácu o hudbe. A je to! Odovzdané. Finito. Už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Užite si pointu a prehliadnite chybičky. Radi si prečítame vaše komenty.

stiahnúť - hudba.doc

nedeľa 4. novembra 2007

Puberta

Izrael na pieskovisku

Izrael zacal mat pubertalne vykyvy, pokrikuje po dievcatach, ked nieco odomna chce proste ma chyti za ruku a odtiahne ma tam kde ma chce mat, spara sa v nose, casto napodobnuje opicu, pyta sa na serbel.
Ale je zlaty......respetkive strieborny!

foto



Ahaa fotky.....