Izrael v Afrike

Izrael plne nasava vonu Afriky. Prvy den ked sme dosli k misionarom, boli tu tri psy ktore chceli Izraela onuchat, ale Izrael sa ich bal. Ale Barca Izraela naucila ze ked psikovia pridu tak im ma dat onuchat ruku a oni ho iba olizu. A dnes to vyzera tak ze Izrael chce onuchat psi a oni sa ho boja. Niekedy sa nam stane ze sa hra vonku sam zo psami aj hodinu aj dve. Je to tu uzavrety dvor a on si tu beha ako chce, respective ako psy. Su tu tri psy uz som to napisal ale predsa keby si to niekto nevsimol. Ten najstarsi a najvecsi ktory ma dva roky je Nemecky ovciak ktory sa vola Boss. Izrael sa niekolko krat pokusal naneho vysadnut, zatial sa mu to nepodarilo. Boss ma dobru vysku a tak sa Izrael nemusi sklanat ked sa navzajom oblizuju. Druhy pes ktory je tkzv. poulicna zmes sa vola Suzi(aspon Izrael nazabudne meno svojich dvoch tiet.). Tato fenka sa rada hra z Izraelom tak ze mu kuse do ruky, samozrejme velmi jemnucko ale Izraela to dost znervoznuje. Dalsi najmensi a najmladsi psik je z rodu Jack Russel. Vola sa Quick, toto bola najvacsia hrozba pre Izraela od zaciatku, tento maly psik ktory ma iba styri mesiace na neho velmi brechal, pravdepodobne preto lebo sa bal Izraela. Izrael sa casto rozpakal, lebo sa tiez bal. Ale teraz pobehuju bok po boku cely den okolo domu. Nalepsie ked Quick citi ze ma Izrael na sebe pokakanu plienku tak sa mu snazi do nej kusnut. A to je nahanacka. Myslim ze Izraelv nasiel super kamaratov. Niekedy z missionarmy srandujeme ze maju teraz styroch psikov. Lebo sa stava ze vsetci jemme v dome a cez okno vydime ako Izrael zo psami pobehuje po vonku a vykrikuje. Uz ma aj napadlo ci aj papa zo psami lebo vzdy ked snim dojdeme na veceru tak moc toho nezje. Ale Barca tvrdi ze nie, maximalne ze pije vodu z ich misky. Nebojte sa, ani my sa nebojime ale verime, co ine nam ostava. Keby ste mohli vidiet tu uprimnu detsku radost v jeho ociach ked sa snimi hra. Napriklad dnes sa Barca stala svedkom jednej hry. Maly Quick ma plysoveho zajacika a velmi si ho strazi. Ale Izrael dnes zobral zakon do vlastnych ruk. Ked sa Quick nepozeral Izrael zobral zajacika a pichol ho Bossovi do huby. Boss ho zobral a presiel snim niekolko metrov , ale Quick to zbadal a zajacika zhabal. Ked Quick videl ze zase o zajacika nikdo nema zaujem tak ho nechal zase lezat na zemi a zase sa na scene objavil Izrael ,tento krat si dozicil pozitok z drzania zajacika v zuboch sam, ale tiez sa mu to podarilo iba na niekolko sekund lebo prisiel Quick a zajacika zhabal. Po chvili psikov a Izraela tato hra prestala bavit a presunuli sa do zahrady ocuravat stromy. Neviem ako sa na tejto hre podielal Izrael, ale pravdu povediac to ani nechcem vediet.
Vdaka Bohu ze je Izrael zdravi. Zdravi som uz aj ja a aj Barca.
Dnes je 29 februara a tak vsetkym prajem Vesele Vianoce a stastny novy rok.

Darovali my Salaam

Slubil som Vam v pondelok vecer ze napisem dasi clanok na druhy den, samozrejme sa my to nepodarilo. Ospravedlnujem sa. V utorok sme mali den vypnuty a boli sme trochen pozret po okoli, v stredu sme boli na safari, a vecer som mal vysoke horucky a preto som musel ist k doktorovi v stvrtok rano ci nemam Malariu, Malariu nemam, iba niaky silny zaludocny virus a tak dnes (v stvrtok) vecer Vam mozem trosku napisat o Dar Es Salaame. Do Dar Es Salam-u (od teraz iba Dar) sme dosli v pondelok (18.02.08) po obede a privitalo nas tropicke teplo, brutalne zapchy(na cestach) a neuveritelne vela ludi. Po prichode z dzungle to bol trosku sok, ale rychlo sme si zvykly. Byvanie bolo ako v 100 hviezdickovom hoteli (pre nas) V izbe sme mali postel, stolik, nefunguci televizor, ventilator a kupelnu ktoru som zdielal z niekolko tisicovou armadou mravcov. Aj v tejto kupelni bola v zemi iba diera, len trosku skultivovana. Ale stale my tu chybalo to posedenicko s novinami na zachode. Nasiel som ho iba niekolko minut nedaleko nasho byvania v nakupnom centre (nieco ako Avion ale tri krat mensie) ktore bolo mzungu(mzungu znamena beloch)bastou. Tam mali euro zachody, normal keramika, drevene sedatko a splachovacia rucka a konecne som nasiel miesto mojho stastia v Afrike. Bolo to taka Europa v Afrike, dalo sam tam nakupit uplne vsetko, ako v u nas. Nasli sme tam dokonca kino a pisali ze najvacsie platno vo vychodnej Afrike. Tak sme si vecer kupili listky ze predsa potrebujeme trosku relax. Pozreli sme si dobry film National Treasure(neviem ci sa to tak pise) a odychli sme si ako v Europe. Platno bolo asi tak velke ako v najmensej v Auparku. Vsetko by bolo nadmieru v pohodke keby sme sa neskor nedozvedeli ze kino je pre krestanou v Afrike zakazane. Nemam potuchy preco ale tak to proste je. Na dalsi den sme mali mat den vypnuty ale samoska niekdo sa o nas dozvedel ze sme v meste a isli sme na Lunch prayer meeting. Kazal som ja a Natasha tiez hovorila kratko. Nebolo tam vela ludi, takze pohoda. To stretnutie sa konalo v zbore ktory je hned vedla benzinovej pumpy ktoru vlastni jeden clen zboru. Kazda osoba ktora pracovala na pumpe mala na tricku napisane “Jesus love you.”, super sposob evanielizacie. V stredu sme mali ranajky na ktorych nam nas hostitel (Wilson-typek ktory bol zo zenou a s jednou dcerou s nami v dzungli) oznamil ze prva skola sa zrusila, aspon sme mohli mat dhlsie ranajky. Na druhu skolu sme dosli na cas, problem bol ze kym coordinator (nie Wilson ale typek meno Steve) nasiel kontaktnu osobu a my sme dosli do triedy tak nam ostavalo 15minut do konca hodiny. Najkrajsie bolo to ze moje ocakavania boli uplne ine ako realita. Cakal som ze dojdeme do triedy kde budu mozno aj krestania, mozno aj moslimovia a mozno aj ludia ktory neveria v nic, ale my sme dosli na nieco ako hodina nabozenstva na desiatu. Ludia spievali s plneho hrdla chvaly, modlili sa v jazykoch a tancovali. Takze dalsi Africky SOK! Po tejto skole sme mali mat volno ale naskytla sa prilezitost ist do inej skoly a tak sme isli. Potom sme mali volno az do vecera. Blizko nasho “hotela” bol market z domorodymi vecickami, kde sme chodili skoro kazde poobedie ked sme mali volno. V stvrtok sme mali dalsie dve skoly a bolo to iste ako v stredu, cize super. Ale predsa sme zazili nieco speci na armadnej statnej skole. Ked sme skoncili nasu “akciu” v triede. Tak pocujeme ako z vedlajsej triedy prichadza niaky vreskot. Tak som sa pytal co to je, a ony ze vyhanaju z niekoho demona. A Ja ze AHAAAAAA! A na svete bol dalsi dalsi Africky SOK! V piatok rano sme mali jednu skolu a potom sme sa isli pozriet na miestnu plaz lebo sme mali niekolko hodin volno pred dalsim Lunch prayer meetingom. Tam Natasha kazala a Barca hovorila svedectvo. V piatok vecer sme mali mat velku show na jednej univerzite ale setko sa niako zrusilo aj ked sme predsa nakoniec nieco niaku zahrali. Ja mozem povedat ze toto bol moj najtahsi den v Afrike. Nie preto ze sa to zrusilo ale preto lebo v ten vecer som mal skusku z vodcovstva. Boh bol skusajuci. Myslim ze som to zvladol ale bolo to velmi tazke. V sobotu na obed sme isli k nasmu hostitelovi (Wilson) jeho manzelka a tri dcery ktore sa volaju Beauty, Gift, Lightnes. Velmi dobre nas pohostili. V nedelu sme namiesto spolocenstva v uzavretej miestnoti mali spolocenstvo na nadhernej Africkej plazi. Bola tam Wilsonova rodina a cely nas team. Takto si predstavujem den “Siedmy”. Zahral som si z domorodcami futbal na plazi, poskakal som do velkych vln a pekne sa opalil. Vdaka Bohu za den odychovy. V pondelok rano sme vyrazili na cestu do Arushe ktora trvala 9 a pol hodiny. Barca s Izim zase sedeli za vodicom a tak Izrael vsetko pekne zvladol. Pomali tymito prispevkami z minulosti dobieham pritomnost a tak musim koncit lebo uz aj tak je to najake dlhe. Ale neda sa napisat kratsie, dalo by sa napisat iba dhlsie. Dakujeme ze citate tento blog a ze sa modlite.

V case ked bol Roman v busi

Roman a ostatni odisli a ja s Izikom sme ostali v guest house, co znamenalo v areali, kde byvaju misionari Torkild a Tabitha. Doma bola iba Tabitha a ich tri psy, Torkild bol v busi. Bolo tam dobre, Izi sa zahral so psami, Tabitha mi rozpravala o svojom povolani, o ich praci a ich svedectva. O dva dni sme isli k Mirjam. Mirjam je Tabithina dcera, ktora tu tiez zije spolu s manzelom a dvomi dcerami. Tesili sme sa, lebo mi prislubila, ze jej dcery sa postaraju o Izraela a ja jej pomozem v kancelarii. No presli styri dni a ani znamka po tom. Izrael zazival krasny cas prazdnin, hral sa so psami, stale mal co pozorovat, co skumat, kam behat. Ja som prezivala opak, stale som ho musela mat na ociach, aby nieco neznicil, aby nedoniesol spinu dnu, aby prilis nekrical.. Citila som sa ako nevitany host. Sice dievcata boli strasne mile, nebolo to tam lahke. Nevedela som tam byt uzitocna a to ma dost trapilo. V tomto celom mojom rozpolozeni, ze co tam vlastne robim, mi zavolal Roman a spytal sa, ci nechcem prist do D’Salaamu. Wau, vykupenie! Vecer som sa modlila a rozmyslala o tom. No spomenula som si na Jonasa, ktory tiez chcel utiect, ked mal celit tazkej situacii. Neverila som vlastnym myslienkam a tak som sa s malou dusickou modlila, nech sa stane Bozia vola, nie ako ja chcem, ale ako Boh. Ale ci pojdem, alebo nie, nech tieto prichadzajuce dni budu ine, plne pozehnania a radosti. Na druhy den rano mi Boh jasne dal najavo, ze tu mam este ostat. Jaaj. Vsetkym som to oznamila. Bola nedela, rano sme boli v zhromku, na obed sme isli k jednej misionarskej rodine z Californie. Tam sme dostali obrovsku davku pozornosti a lasky, az sa mi chcelo plakat. A nielen to. Peter, otec rodiny, mi dal meno misijnej organizacie, ktoru zalozil jeho svagor a ktora pracuje s americkymi indianmi. Co bolo presne to, co sme posledne mesiace hladali. V pondelok som sa modlila a mala som velmi dobry rozhovor s Bohom. Pochopila som, ze to, ze som tu, naplanoval pre mna, chcel ma tym previest, chcel, aby som stretla aj ten misionarsky par, no hlavne chcel byt pri mne blizsie. Povedala som Mu, ze ak mam ist do D’Salaamu, nech to pride z vonku, nech viem, ze neutekam, ale ze tam uz mozem ist. A tak som nakoniec predsalen isla a Boh to velmi pozehnal. Nasa cesta v autobuse, ja a Izi, trvala 9 a pol hodiny, ale presla akoby to bola iba hodina. Sedeli sme na najlepsom mieste, co je priamo za vodicom a Izi si velmi rychlo ziskal priazen vsetkych okolo nas. V D’Salaame nas privitalo vecerne teplo a ocinkova naruc. K celemu timu sme sa pridali a zazili nove dobrodruzstva.. ale o tom, uz napise Musa.

Predchut

Sme v Arushi! Internet tu fici ako samu chce, respektive ako vietor zafuka a tak je to tu v Afrike vlastne zo vsetkym. Neviem kde zacat a ani kde skoncit. Posledne dva tyzdne boli plne extremou,
prvy tyzden sme v zili v dzungli, ked sme dorazili na miesto po asi sest hodinovej velmi terenej ceste obklopil nas huf deti. Byvali sme v polorozpadnutej budove v ktorej sme mali este postaveny stan kvoli komarom, hadom a skorpionom. Ako zachod nam sluzila diera v ktorej zili stovky zvierat ako netopiere, potkany a ine pritulne "domace zvieratka"(na velku som chodil iba cez den v noci to bolo prilis nebezpecne, nikdy totiz neviete kedy sa netopiere rozhodnu vyletiet z diery von). Sprchovy kut sme mali v jednej z miestnosti, ktora sa od inych lisila iba tym ze mala v zemi dieru a bolo tam vedro z poharikom na oblievanie a tak sme sa oblievali(samozrejme kazdy sam). Hned prvy den sme sa vybrali na malu prechadzku asi 50 deti sa zbehlo v priebehu 30sekund, obkolesili nas a isli snami kamkolvek sme sa vybrali. Ked sme si ich chceli odfotit tak sa utekali schovat lebo vecsina z nich boli moslimovia ktory veria ze ked ich odfotis zeberes im dusu. Ale ked sme im tu dusu vo fotaku chceli ukazat zbehlo sa ich este viac a smiali sa jak......deti. Kazdy den sme sa budili okolo siedmej, osmej lebo dlhsie sa nedalo spat kvoli teplu a potom od desiatej sme robili vyucovanie v zbore, potom okolo dvanastej sme jedli a o stvrtej zacal program na kopci,nasi hostitelia (misionari) robia velmi dobru pracu z detmi v Tanzanii. My sme prispeli kazdy den niakou dramou kratkym vysvetlinim dramy s aplikaciami pre zivot a niekedy aj s pesnickami pre deti. Sucastou programu bolo aj tanecne vystupenie jedneho spevokolu tu z Afriky. Kazdy den doslo okolo 100 az 200deti pre ktore bol program od strvtej do siestej , samozrejme z detmi prisli aj rodiacia nie kvoli tomu ze ta mali deti ale kvoli tomu ze sa v ich dedine nieco dialo. Kazdy den ked neprsalo sme o siedmej pustali niaky film ako napriklad Matrix, Krokodil Dundee, Winetou a tak dalej....! Ale nie srandujem...pustali sa vazne klasiky ako Dyka a kriz, Jezis a niake filmiky o AIDS. Vsetko z roku pane. Na film vecer prislo kazdy okolo 500 ludi a mozno aj viac, ale skuste v noci uprostred dzungle pocitat cernochov. Iba podla oci a usmevou. Ludia na program chodili aj z okolitych dedin, niektorym cesta trvala dve hodiny niktorym viac. Bola to naozaj africka fiesta ludia posedavali, tancovali, hrali futbal s nezrelymi pomarancmi. Mimochodom v tom regione som znami pod menom Musa, lebo v jednej drame ktoru mali velmi radi som hral postavu z menom Musa. Takze cela dedina na mna pokrikovala Musa, Musa, Musa. Deti boli vsade na zachode som pocul Musa, Musa, Na ranajkach som pocul Musa, Musa. Takze sranda. V pondelok sme sa presunuli do hlavneho mesta kde za mnou dosla aj Barca a Izrael a to uz je uplne iny pribeh mile deti. Dufam ze sa my podari ist na internet zajtra aby som napisal ako bolo v Dar Es Salaame. A ked budeme mat lepsi internet zavesim fotky a spinave pradlo na internet aby ste si to vsetko vedeli predstavit.
Vsetkych Vas mame radi a dakujeme za modlidby. K pozdravom sa pridavaju aj Barca a Izrael, ktory je nesmierne rad ze zase moze nahanat psov.
Peace

Takze v Afrike je nadherne. My biely sa tu nazyvame Zwungu a tak nas vsetci oslovuju. Deti na nas ukazuju ze zwungu. A ked ideme po ulici tak skoro vsetkych zdravime Jambo, alebo Mambo. Co znamena nieco ako ahoj, alebo whats up? (ako sa mas?). Je to super lebo ked ty ch ludi pozdravis zacnu sa smiat a odpovedia ti bud naspat Jambo, alebo Poaa co je nieco ako Cool. Takze je to zazitok tu chodit po uliciach. Vsetci su strasne mili, ochotny a priatelsky. Na cestach tu je chaos. Poprve jazdi sa tu ako v Anglicku cezi opacne ako na Slovensku. Jazdi tu vela aut a vsade na cestach su spomalovace, take velke ze by som nepresiel cez nu zo svojou fabiou. Aj napriek tomu ze tu je vela dzipou je tu predsa malych aut ako u nas a neviem ako to tu snimi preziju. Hlavne cesty su betonove a ostatok su polne cesty. Zajtra budeme cestovat asi osem hodin na miesto kde budeme az do nedele. A potom pojdeme do Dar Es Salam na dalsi tyzden. Barca a Izik ostavaju doma a v stredu by mali ist na styri dni k miriam, ona je tu v podstate nasa veduca a ona je dcera misionarov u ktorych byvame teraz. Zivot tu ide pomaly aa zaroven rychlo. Proste Afrika. Kto nezazil musi zazit. Takze zacinite setrit. Dnes sme mali den vypnuty a boli sme v hadom parku a v muzeu Masaijov. A potom sme si v dedine Masajov nakupili niake suveniri. Vsetko nadherne farebne najradsej by som to tam cele vykupil.
Bola to nadhera......
Dakujeme za vase modlidby su tu citelne.........

Sme Tanzania

Ahoj vsetci ti ktori toto citate. Sme v Tanzanii, je to v Afrike. Po styroch dnoch sme konecne dostali nase batoziny, co nebolo uuuplne zle lebo sme mali poistenu batozinu a tak kazdy den sme mohli minut 400DKK co je asi 2000SK. Ale aj tak tu je oblecenie drahe. Za sebou uz mame presentaciu na skole ktoru zalozili tito misionari. Tento vikend sme robili seminar v jednom zbore vo velmi chudobnej casti mesta. Zajtra vyrazame na cestu budeme prec dva tyzdne prvy tyzden v uplnej divocine a druhy tyzden v hlavnom meste. Barca s Izim ostavaju tu. Takze ona bude prinasat nejake info. Plany sa tu menia ako v Afrike, nic nie je iste az kym to nie je iste a aj vtedy moze zacat prsat a vsetko sa zrusi. Izrael je tu uplna hviezda, vsetky deti sa ho snazia doktnut lebo v zivote nevideli biele dieta, dospeli sa nanom smeju a pozeraju naneho tak zvedavo ako deti. A kocik.......? Ten tu asi v zivote nevideli, lebo ked ideme na prechadzku vsade naokolo sa ludia zastavuju a obzeraju si kocik. Je to sranda. Su tu strasne mili ludia, naucili sme sa par fraz vo swahilcine a ked sa niekomu prihovorite tak sa zacne usmievat aj ked sa pred tym mracil. Je to super byt v Afrike. Napisem mozno viac pocas tohto dna....
Kwaheri

Ideme Tanzania

Zdravim vsetkych ktory zavitali na tuto stranku, ci uz nahodnym omylom alebo iba obycajnym omylom. Samozrejme zdravim aj tych ktory sem nezavitali omylom ale iba nahodou. Zajtra rano startujeme z Mariageru okolo jedenastej aby sme boli pred stvrtou v Kodani(pre anglicky hovoriacich v "Copenhagene"), kde s terminala 3, 18:15 startujeme do Londyna v Anglicku(zase pre "tych"- London, United Kingdom)kam by sme mali doletiet 19:10 zase do terminalu 3 ale uz nie v Kodani(Copenhagen) ale v Londyne(London)a zase s terminalu 3(asi ich tam viac nemaju) o 21:00 startujeme do Addis Abebe,v Etiopii,(Addis Ababa, Ethiopia) kde 7:30 na druhy den rano pristaneme, uz nepisu v akom terminali, asi nemaju terminali. Odtial o 10:00 zase letime a pristat by sme mali 13:25 na(neviem ci mam pisat "na" alebo "v")Kilimadzaro v Tanzanii,(Kilimanjaro, Tanzania), ano vacsina z Vas ktora na hodine zemepisu nespala vie ze Kilimadzaro je vrch(mozno aj sopka, aj ja som trochu driemal na tej hodine) jeden z najvyssich v Afrike, celorocne pokryty snehom, takze neviem kde tam chceme pristat ale vsak uvidime. A co nas caka dalej pocas celeho mesiaca si pozrite v nasom nasledujucom programe:
T 5.2 Arrival in TZ(Prichod)
O 6.2 Orientation day (orientacia v bushi)
T 7.2 Leave for crusade(odchod do busche, na kriziacke vypravy)
F 8.2.Crusade(vyprava)
L 9.2 Crusade(vyprava pokracuje)
S 10.2 Crusade(vyprava stale pokracuje)
M 11.2 Crusade home(vyprava konci)
T 12.2 Day off (to get laundry done and other things)- den na opratie spinaveho pradla
O 13.2 Mswakini (Maasai land) Navsteva dediny Masajov
T 14.2 Day off maybe to go to town(den vypnuty mozno sa pojdeme pozret do mesta )
F 15.2 Seminar in the slum with Pastor Naiman(seminar v slumoch- pozri wikipediu)
L 16.2 Seminar in the slum with Pastor Naiman(seminar stale trva)
S 17.2 Church in the slum with Pastor Naiman(zbor v slumoch)
M 18.2 Travel to DAR(cesta do Dar Es Sallam)
T 19.2 DAR School visits(prezentacie na skolach)
O 20.2 DAR School visits(stale robime program na skolach)
T 21.2 DAR School visits(stale sme na skolach)
F 22.2 DAR School visits(asi tam maju dost skol)
L 23.2 Day off (beach day)(den vypnuty, evanielizacia vo vode a na plazi)
S 24.2 Church(navsteva tamojsieho zboru)
M 25.2 Back to Arusha(navrat do nasho mesta, cesta asi 700km)
T 26.2 Day of rest and lanundry(den volna, treba si oprat veci)
O 27.2 Game park(Hraci park- to neviem co bude za evanielizacia)
T 28.2 A day in town to shop souvenirs(den v mesta na nakup suvenirov)
F 29. 2 Teaching at school in Usa. (about 300 students)(odskocime si do USA)
L 1.3 Hot spring day trip(zase niaky iny tip evanielizacie)
S 2.3 Church possibly the Vinyard, fly home in evening(navsteva zboru a vecer odlet domou)

Poznamka redakcie:
Volny preklad zabezpecil Roman Lacho.
Casy letov su v miestnych casoch. (Tanzania +2hod.)

Live video and some news

Drahi obyvatelia Zeme a navstevnici naseho blogu,
rada vam predstavujem nove video, tentokrat v hlavnej ulohe s Romanom:
priamy prenos z prebalovania plienky
Nezabudnite sa pokochat aj ostatnymi novinkami ako "priority" a "okno".
Dakujem

A co inak, u nas?
Vcera sme dostali malariu. Len v malej forme, skrz injekcnu striekacku, ale predsa. Romana zdolala, preto vam dnes pisem ja. Izraela zdolava nadcha, ale bojuje statocne, ako pravy Ohitika. Ja som zdrava, teda musim byt, ved kto by ich inak obskakoval, ze.. No popravde inokedy by to bola pravda, ale akurat tento vikend tu mam svokrovcov, cize vsetko je inak.
A este aby sme vas, nasu milu blizku verejnost informovali o nasej prichadzajucej misijnej cinnosti, tak vam napisem, ze.. neletime cez Brusel a Kenu, ale cez Londyn, Etiopiu do Kilimandzara. Nas tim je zlozeny z Romana ako veduceho, mna ako spoluveducej, Izraela ako syna veducich, Anglicanky Natashi, Africanky Sereny a Dana Jespera.

Ako uz asi viete, tak chystame dramy, piesne, babkove divadlo, pribehy, svedectva a prezentaciu o nasich krajinach.

Roman mi prave oznamuje z postele, popritom ako si cita Indianske pribehy, ze mam napisat, co sme sa vcera dohodli, tak teda pisem..

Nase hodnoty su: Laska, Respekt, Jednota, Zameranie na poslanie, Profesionaly postoj

Zodpovednosti su:
Roman: Hlavny veduci, komunikacia s lokalnymi misionarmi, program
Jesper: Financie a cas
Serena: Jedlo, spolocne stretnutia timu
Natasha: Rekvizitar, program
Barca: Poriadok a Izrael
Izrael: Byt spolocensky, hravy, stastny.. tak nejak ho nas ucitel popisal misionarom v Dansku, ku ktorym ideme. Takze by nemal sklamat..

Kto by rad vedel, co tieto hodnoty a zodpovednosti obnasaju, moze si stiahnut povodnu verziu (po angl.) TU.

Budte zdravi, stastni a verni Bohu! Boh Vam zehnaj!