streda 28. novembra 2007

Doma je doma

Cesta autobusom, ktorá trvala cez 20 hodín, ubehla nečakane rýchlo. Z "Maje" sme vyštartovali 16.11. okolo šiestej večer a okolo osmej sa pustil film. Z čoho som asi len ja nemala radosť. Izi sa zobudil pol hodinu po začatí filmu a tak sme mali o zábavu postarané.
V sobotu poobede sme dorazili do Bratislavy. My sme sa tešili, že sme s rodičmi a kamarátmi a naši drahí spolužiaci sa tešili lacnej Coca Cole. V nedeľu poobede sme ich previedli našim krásnym centrom.



A v pondelok večer konečne začalo to, prečo sme vlastne prišli. Na EXITe sme krátko predstavili náš program a potom mal slovo náš učiteľ Jakob. Nakoniec mal prorocké slovo pre zopár ľudí.

Takto sme tancovali na Timberlanda..

A takto Roman hral v scénke..

A takto sa za nás modlil náš riaditeľ Kent. Je úžasné ako to, čo sme vedeli len my, hovoril nahlas akokeby to bolo všetkým jasné. Boh nám pekne potvrdzoval svoje plány.


Na utorok až štvrtok sme sa rozdelili na dve skupiny. My sme robili program na školách a internáte v Nitre. A druhá skupina šla do Zvolena a Lučenca. Decká boli z Dánov dosť namäkko. Celá šou bola na tému "nová rovnováha" a verím, že decká majú o čom premýšľať.

V piatok na obed sme vyrazili domov. Tentokrát sme si to poriadne užili. Roman dva krát vracal, v Nemecku sme sa zdržali skoro tri hodiny v kolóne a nakoniec sme dorazili domov po 26 hodinách. Ale prežili sme to opäť nad očakávania. Teda Izi.

A takto si doma Izinko kreslí..



2 komentáre:

starkyima povedal(a)...

Kde to je doma?

Kresby Izraela su ako od Picasa!

gabika povedal(a)...

joj moji zlati, taka skoda ze sme sa nestretli.velmi som ta barci chcela vdiet tancovat -okrem ineho.
prave som si uvedomila ze sa izi zacina podobat na teba barci, tie zubky urobli vela :)
mam vas strasne rada a zehnam vam v mene nasho uzasneho Ocka.
ps:ta foka- nazvem ju modlitba za romana- je nadherna, musela som si ju stiahnut.