cookiesky

Chýbalo nám ešte zaplatiť 5.500DKK. Na účte sme mali peniaze tak na polovicu. Dohodli sme sa s učiteľmi, nakúpili sme suroviny a v školskej kuchyni sme napiekli cookiesky. „Po obede a v čase coffee-break budeme predávať cookies lebo ešte potrebujeme na misiu do Tanzánie. Máte dva dôvody prečo ich chcete kúpiť. Po prvé, lebo chcete ochutnať veľmi chutné, sladké, požehnané cookiesky pečené s láskou a po druhé, lebo nás chcete podporiť.“ A aká je cena, ozvalo sa od spolužiakov, konkrétne od Alexa. „Jeden za 30, dva za 40 a tri za 50.“ Začali sme predávať. Spolužiaci sa hrnuli k stolu ako deti na očkovanie.. Teda zopár „nevedomých“ prišlo. Nejak tak sme to aj čakali, Jesper nás totiž upozornil, že ľudia v Dánsku nebudú mať po Vianociach peniaze. No boli sme vytrvalí v čakaní a nejedení tých malých ratolestí rozvoniavajúcich pred nami a ani neviem ako, ale ešte pred večerou sme mali v rukách dosť veľa peňazí. Dostali sme aj peňažné dary. Jeden náš spolužiak (prekvapivo taký, čo prišiel na školu až od Nového roku.. čiže sa poznáme už asi aj 10 dní) prišiel a dal nám obálku s tým, že Boh mu už týždeň pripomína, že nám má dať a tak to robí teraz. Že jeho Boh požehnal finančne a preto aj on má dať nám. Dokopy sme teda dostali (alebo si zarobili) vysoko nad naše očakávania. Boh nás vždy prekvapí svojou milosťou. Modlili sme sa, aby sme dostali aj na vreckové a tak sa aj stalo, teda za tento deň presne 5000DKK. Čiže total - brutal.

Keďže sme zo 180 cookieskov predali niečo cez polovicu, tak dnes sa ešte predávalo, so zľavou a výťažok išiel pre našich dvoch spolužiakov, ktorí potrebujú na školné.

Dnes sme boli očkovaní. Tri vpichy. Izrael len jeden, tie dva už mal.

Stále ešte nemôžeme uveriť tomu, že naozaj ideme. Postupne pracujeme na programe, pripravujeme drámy, piesne, kázne......a začíname sa učiť swahilsky... Habari! - Nzuri!

Izrael:

lego

futbal

rande

torteliny

nové - klavir