Už je to naozaj týždeň, čo sme prešli hranice do tejto krásnej krajiny. Videli sme St. Valentin, Frankfurt, Kolín, Amsterdam, Flensburg a teraz už aj Mariager. Prvé dojmy boli: Je tu pekne, draho a chladno.
Ubytovali nás do apartmánu skoro veľkosti našeho bytu doma. Dokonca je aj podkrovný s laminátovou podlahou. Všetko je tu pekné, čisté, upravené. Hneď vedľa školy je naozaj veľké ihrisko s mäkučkou pokosenou trávičkou. Naši učitelia i spolužiaci sú veľmi milí a vústretoví ľudia.
Celý týždeň sme mali stretnutia, kde sme spoznávali seba navzájom, školu, svoje práva a povinnosti. Už len za tento čas sme načerpali veľa cenných informácií použiteľných do budúcnosti a služby.
Izraelovi sa tu od začiatku veľmi páči. Má tu aj nových kamarátov ako Markus (1,8 roka) a Samuel (5 rokov). Všetci si ho hneď obľúbili a tak má neustálu pozornosť a priazeň.
Boli sme aj v okolitých mestečkách, ale hlavne za účelom nakúpiť Izraelovi potrebné veci.
Máme aj prvé svedectvá. Myslím prvé od príchodu sem, pretože tých za posledné obdobie je naozaj požehnane. Boh sa o nás nesmierne stará a aj keď to vyžaduje istú mieru sebazaprenia, Jeho cesta je vždy tá najlepšia. Naše svedectvo spočíva v tom, že pravdepodobne od budúceho mesiaca sa budeme môcť obaja zúčastňovať celého vyučovania. Izrael totiž bude chodievať každý deň na pár hodín do "daycare". Takých jasličiek, že jedna pani sa stará o maximálne štyri deti. Tu v Dánsku majú zákon, že ak tu žijú ľudia, čo nezarábajú viac ako istú sumu, tak majú jasličky zadarmo. Chvála Bohu!
Náš rozvrh vyzerá tak, že doobeda máme štyri vyučovacie hodiny a poobede väčšinou povinnevoliteľné a voliteľné predmety. Ako hlavné zameranie sme si vybrali misiu a preto by sme mali ísť na konci školského roka na mesiac na misiu. Na to sa veľmi tešíme. Ísť s Izraelom nie je problém, ale výzva. Budeme si musieť ešte zarobiť, aby sme mali na poplatok za misiu, ale ževraj by to nemal byť problém. "Veď 5000 króne (za jednu osobu) nie je veľa." citujem jedného učiteľa. :-)
Ešte na koniec by sme vám všetkým naším najbližším chceli povedať, že bez vás sa tu nikdy nebudeme cítiť ako doma. Máme vás radi. Ste pre nás vzácni a dôležití.
Jedneho pekneho krasneho uprsaneho vecera ked vonku fukal neskutocny vietor sme sedeli v knihovne nie ze by sme studovali to nieeeeeeeee sak sme na biblickej skole. :-) Chekovali sme si meilove schranky, a za vedlajsim pocitacom sedel vysmaty cernosko ktory sa vola GAMADO, je z TOGA ale je uz styri roky misionar v Gambi. Chceli sme mu ukazat fotky z nasej svadby a tak sme ho zavolali samozrejme sa usmieval a hovoril ze nic take v zivote nevidel. Neviem ci myslel tu krasnu travu co bola na tej luke alebo nase saty. A cele to zavrsil maximalistickou otazkou kolko som zaplatil rodicom za Barcu................tak som sa pousmial a povedal ze dva kone a desat krav............a spytal som sa ci to je dost dobra sumicka za Barcu. Zacal sa smiat nahlas a prikyvoval ze moze byt. A ja na to ze kolko on zaplati rodicom svojej snubenici, a on na to ze on musi kupit kopec siat pre nu a to cena za nu. A potom som pochopil ze to nieje dzouk ale ze on to mysli vazne, tak prestala sranda a zacali sme sa seriozne smiat.........neskor som mu musel vysvetlit ze som srandoval a ze za Barcu som nic neplatil........a este jeden bombonik mi povedal ze ak ta maju rodicia tvojej nevesty radi tak ti daju dobru cenu...........a ak ta nemaju radi tak mas smolu.......mozes sa snazit byt lepsi v ich ociach.........!
